Openzela yoN$3000 otayi ka kotha oobiliona omulongo nantano
Ominista yemona tayi ti shika itashi vulika
Minista Ipumbu Shiimi okwa ti ngele ondunge-dhiladhilo yanakusa Geingob oya tulwa miilonga, oshilongo otashi ka kala muudhigu uunene.
Ominista yiimaliwa noyomahangano ga yama kepangelo Ipumbu Shiimi okwa ti otashi pula konyala oobiliona N$15 ku tulwe miilonga ehalo lyanakusa presidente Hage Geingob lyokupa aakulupe openzela yoN$3 000 kehe komwedhi.
Geingob, moshipopiwa she nahugunina kotv mu Desemba 2023, okwa li a hala okugwedhela openzela yaakulupe okuza pe N$1 400 sigo opokati koN$2 000 noN$3 000 manga oshikakothimbo she shelelo inashi hula mo 21 Maalitsa 2025.
Nonande Geingob okwa mana oondjenda dhe muga4 Febuluali, omulanduli gwe mokulela, Presidente Nangolo Mbumba, okwa tegelelwa a manithe ko shoshikakothimbo she.
Kakele, ontengekothaneko yopashigwana ya popiwa mOmutumba gwOpashigwana, Shiimi okwa gwedhele owala openzela yaakulupe noN$200, ngashingeyi oshikwiila shaakulupe shokomwedhi N$1 600. Shika osha yemateke aakulupe yamwe, mboka ya li ya tegelela ehalo lyaGeingob otali gwanithwa.
Oshidhigu kiikondo
Shiimi, ta popi nehangano lyetumomawi mombepo lyopashigwana NBC oshiwike sha zi ko, okwa ti okutula miilonga ondjodhi yaGeingob yopenzela osha faathana nontengenekothaneko yomumvo kehe yuuministeli welongo.
“Ngele otatu yi po N$3 000, otashi ti otwa pumbwa okukonga konyala oobiliona N$15, onkene iimaliwa mbyono otayi zi peni? Konyala shoka osha faathana nontengenekothaneko yuuministeli welongo. Otashi ti otwa pumbwa okupata ooskola adhihe – hamulongwa tayi koskola we oshoka oshimaliwa shika oshi na okuza pontumba nenge pongandi,” Shiimi a ti.
Shiimi okwa ti egwedhelo lyo N$200 olyo epangelo tali vulu okugwedhela paushili.
Okugandja openzela yo N$3 000 komwedh i kehe otashi kala niilanduli iinene.
“Ngele otatu futile po oobiliona N$15, otashi ti otwa pumbwa okudhimbwa uuministeli welongo. Oshikondo ashihe shelongo otashi inyengithwa oshoka mbyoka oyo iimaliwa tatu ka pa aakulupe, onkene ondi wete osho onkalo twa pumbwa okuuva ko. Ehalo opo li li, ihe katu na iiyemo( oonzo),” okwa ti.
“Omwaalu (ongushu) gwa hololwa moParliamende ogwo owala oshimaliwa tu na, nongele otatu ka mona oobiliona N$15 tu pe aakulupe, otashi ti otu na oku yi kutha palwe. Itashi ti iimaliwa otayi toolwa pontumba nenge pongandi notu na okuyi mona,” okwa ti.
Omapungulolongitho moshikondo shonkalo nawa
Kakele kokugwedhelwa kashona kopenzela yaakulupe, Shiimi okwa gwedhele oshimaliwa shoshikondo shonkalo nawa noopelesenda 12 mokugandja oobiliona N$44.3.
“Omapungulolongitho moshikondo shonkalo nawa oga simana noonkondo keliko lyoshilongo opo tashi putuka ngaashi Namibia,” okwa popi pethimbo ndyoka.
Ominista oya nyanyudha wo aaniilonga( aagandji yiifendela yepangelo) oya gwedhele ongamba yiifendela okuza po N$50 000 sigo N$100 000.
“Oshinyangadhalwa shika otashi ka gandja meukililo kaaniilonga oomiliona N$646 moondjato dhawo,” Shiimi okwa popi moshipopiwa she shontengenekothaneko.
Geingob, moshipopiwa she nahugunina kotv mu Desemba 2023, okwa li a hala okugwedhela openzela yaakulupe okuza pe N$1 400 sigo opokati koN$2 000 noN$3 000 manga oshikakothimbo she shelelo inashi hula mo 21 Maalitsa 2025.
Nonande Geingob okwa mana oondjenda dhe muga4 Febuluali, omulanduli gwe mokulela, Presidente Nangolo Mbumba, okwa tegelelwa a manithe ko shoshikakothimbo she.
Kakele, ontengekothaneko yopashigwana ya popiwa mOmutumba gwOpashigwana, Shiimi okwa gwedhele owala openzela yaakulupe noN$200, ngashingeyi oshikwiila shaakulupe shokomwedhi N$1 600. Shika osha yemateke aakulupe yamwe, mboka ya li ya tegelela ehalo lyaGeingob otali gwanithwa.
Oshidhigu kiikondo
Shiimi, ta popi nehangano lyetumomawi mombepo lyopashigwana NBC oshiwike sha zi ko, okwa ti okutula miilonga ondjodhi yaGeingob yopenzela osha faathana nontengenekothaneko yomumvo kehe yuuministeli welongo.
“Ngele otatu yi po N$3 000, otashi ti otwa pumbwa okukonga konyala oobiliona N$15, onkene iimaliwa mbyono otayi zi peni? Konyala shoka osha faathana nontengenekothaneko yuuministeli welongo. Otashi ti otwa pumbwa okupata ooskola adhihe – hamulongwa tayi koskola we oshoka oshimaliwa shika oshi na okuza pontumba nenge pongandi,” Shiimi a ti.
Shiimi okwa ti egwedhelo lyo N$200 olyo epangelo tali vulu okugwedhela paushili.
Okugandja openzela yo N$3 000 komwedh i kehe otashi kala niilanduli iinene.
“Ngele otatu futile po oobiliona N$15, otashi ti otwa pumbwa okudhimbwa uuministeli welongo. Oshikondo ashihe shelongo otashi inyengithwa oshoka mbyoka oyo iimaliwa tatu ka pa aakulupe, onkene ondi wete osho onkalo twa pumbwa okuuva ko. Ehalo opo li li, ihe katu na iiyemo( oonzo),” okwa ti.
“Omwaalu (ongushu) gwa hololwa moParliamende ogwo owala oshimaliwa tu na, nongele otatu ka mona oobiliona N$15 tu pe aakulupe, otashi ti otu na oku yi kutha palwe. Itashi ti iimaliwa otayi toolwa pontumba nenge pongandi notu na okuyi mona,” okwa ti.
Omapungulolongitho moshikondo shonkalo nawa
Kakele kokugwedhelwa kashona kopenzela yaakulupe, Shiimi okwa gwedhele oshimaliwa shoshikondo shonkalo nawa noopelesenda 12 mokugandja oobiliona N$44.3.
“Omapungulolongitho moshikondo shonkalo nawa oga simana noonkondo keliko lyoshilongo opo tashi putuka ngaashi Namibia,” okwa popi pethimbo ndyoka.
Ominista oya nyanyudha wo aaniilonga( aagandji yiifendela yepangelo) oya gwedhele ongamba yiifendela okuza po N$50 000 sigo N$100 000.
“Oshinyangadhalwa shika otashi ka gandja meukililo kaaniilonga oomiliona N$646 moondjato dhawo,” Shiimi okwa popi moshipopiwa she shontengenekothaneko.
Comments
Namibian Sun
No comments have been left on this article