Aakondjelimanguluko ya zi mokalungu
Aakondjelimanguluko yoPeople's Liberation Army of Namibia (PLAN), mboka taya lumbu moluhepo oya popi kutya inaya shambulwa kepangelo sho lya gandja egumbo kunakulwa omukulu omunamimvo 72.
ILENI NANDJATO
ONESI
Aakondjelimanguluko mboka oya popi kutya egandjo lyegumbo kukomanda Fillipus Amutenya 'Zulu' Nandenga moomvula dhuukokele oshi li omahwahwameko gopapolitika.
Oya popi kutya komanda ngoka okwa zi miilonga momvula yo 2008 na okwa kala ta lumbu megumbo lya kulupa ndyoka lya li hali longithwa nale koSouth West African Territorial Force (SWATF).
Omukondjelimanguluko gumwe okwa popi kutya shoka itashi ti sha sho epangelo lya ndopa okutala Nandenga muule woomvula 30 dhapiti nongashiingeyi opo tali mu pe egumbo sho e li moomvula dhuukokele.
“Kungame shoka oshi li omahwahwameko gopapolotika opo a tulwe miikundaneki kutya epangelo olye mu tungile egumbo. Oshili kutya oye mu tungile egumbo ihe opethimbo mpoka e li po ku sa nonando atuhe otatu si.”
Momvula yo 1991 Nandenga okwa wayimine Etanga lyEgameno na okwa pewa eithano lyuunambelewa wopevi warrant office, nonando oku na onteyo oyindji nomadheulo.
Okwa pewa eithano lyocolonel konima sho a longele Etanga lyEgameno uule woomvula 18, omanga inaya moshipundi shevululuko momvula yo 2008.
Oonakulwa aakulu oya popi kutya Nandenga okwa kala ta mono iihuna uule woomvula odhindji.
“Omuntu ngoka a gandja omwenyo gwe kemanguluko lyoshilongo na okwa li komanda gwoshitopolwa pethimbo lyuukoloni, eithano lyuucolonel inali muwapalela. Otashi ulike kutya inaya pandula ekuthombinga lye mekondjelomanguluko, shoka kashi shi owala kuZulu ihe okutse otundji. Yamwe oya li ookomanda oonene mekondjelomanguluko ihe sho oshilongo sha manguluka inaya mona iilonga,” omukondjelimanguluko gumwe a popi.
“Ethimbo aanambelewa yepangelo haye tu dhimbuluka ongele owala taku dhimbulukiwa omasiku 26 gaAguste nenge uuna twa si.”
Ongundu yaakondjelimanguluko mboka ya wayimine ekondjo pokati koomvula dho 1960 no 1973 oya popi kutya egandjo lyegumbo ndyoka oli li omahwahwameko gopapolotika nokuyola onkalo moka oonakulwa mboka taya lumbu.
Ongundu oya popi kutya oyeli taya lumbu moluhepo omanga yakwawo yamwe mboka yeli ngashiingeyi nokuli aanambelewa aanenentu mepangelo taya tyapula onkalamwenyo yi li nawa.
Metitano lya piti omupevi presidende Nangolo Mbumba okwa gandja egumbo lyongushu yooN$790 000 lyoondunda ndatu dhokulala kuNandenga mOshakati East popepi nokamba yoNDF's 263 Motorised Infantry Battalion.
Pahapu dhaMbumba, Nandenga okwa wayimine ekondjelomanguluko momvula yo 1963 mepupi lyoomvula 15 na okwa totopo ongundu yolugodhi monooli omanga ina ninga komanda gwoshitopolwa momvula yo 1977 mepupi lyoomvula 29.
Mbumba okwa popi kutya Nandenga okwa li ha tsu yakwawo omukumo nuuna yakanitha omukumo ote ya lombwele kutya oshiyenditho otashi ya nongele iikulya ya pupo okwa li aluhe ha ningi oonkambadhala. Mbumba okwa pandula Nandenga omolwa iilonga inene a longo pethimbo lyekondjelomanguluko.
Mbumba okwa popi omagumbo ngoka otaga pewa aakondjelimanguluko onga olupandu noonakupewa omagumbo ngoka okwa tegelelwa ya fute yoyene omayakuo gomeya, olusheno oshowo ekuthopo lyiiyagaya.
Okwa popi kutya sigo onena epangelo olya tunga omagumbo geli 299 ga nuninwa aakondjelimanguluko omanga a zimine kutya omusholodondo omule.
ONESI
Aakondjelimanguluko mboka oya popi kutya egandjo lyegumbo kukomanda Fillipus Amutenya 'Zulu' Nandenga moomvula dhuukokele oshi li omahwahwameko gopapolitika.
Oya popi kutya komanda ngoka okwa zi miilonga momvula yo 2008 na okwa kala ta lumbu megumbo lya kulupa ndyoka lya li hali longithwa nale koSouth West African Territorial Force (SWATF).
Omukondjelimanguluko gumwe okwa popi kutya shoka itashi ti sha sho epangelo lya ndopa okutala Nandenga muule woomvula 30 dhapiti nongashiingeyi opo tali mu pe egumbo sho e li moomvula dhuukokele.
“Kungame shoka oshi li omahwahwameko gopapolotika opo a tulwe miikundaneki kutya epangelo olye mu tungile egumbo. Oshili kutya oye mu tungile egumbo ihe opethimbo mpoka e li po ku sa nonando atuhe otatu si.”
Momvula yo 1991 Nandenga okwa wayimine Etanga lyEgameno na okwa pewa eithano lyuunambelewa wopevi warrant office, nonando oku na onteyo oyindji nomadheulo.
Okwa pewa eithano lyocolonel konima sho a longele Etanga lyEgameno uule woomvula 18, omanga inaya moshipundi shevululuko momvula yo 2008.
Oonakulwa aakulu oya popi kutya Nandenga okwa kala ta mono iihuna uule woomvula odhindji.
“Omuntu ngoka a gandja omwenyo gwe kemanguluko lyoshilongo na okwa li komanda gwoshitopolwa pethimbo lyuukoloni, eithano lyuucolonel inali muwapalela. Otashi ulike kutya inaya pandula ekuthombinga lye mekondjelomanguluko, shoka kashi shi owala kuZulu ihe okutse otundji. Yamwe oya li ookomanda oonene mekondjelomanguluko ihe sho oshilongo sha manguluka inaya mona iilonga,” omukondjelimanguluko gumwe a popi.
“Ethimbo aanambelewa yepangelo haye tu dhimbuluka ongele owala taku dhimbulukiwa omasiku 26 gaAguste nenge uuna twa si.”
Ongundu yaakondjelimanguluko mboka ya wayimine ekondjo pokati koomvula dho 1960 no 1973 oya popi kutya egandjo lyegumbo ndyoka oli li omahwahwameko gopapolotika nokuyola onkalo moka oonakulwa mboka taya lumbu.
Ongundu oya popi kutya oyeli taya lumbu moluhepo omanga yakwawo yamwe mboka yeli ngashiingeyi nokuli aanambelewa aanenentu mepangelo taya tyapula onkalamwenyo yi li nawa.
Metitano lya piti omupevi presidende Nangolo Mbumba okwa gandja egumbo lyongushu yooN$790 000 lyoondunda ndatu dhokulala kuNandenga mOshakati East popepi nokamba yoNDF's 263 Motorised Infantry Battalion.
Pahapu dhaMbumba, Nandenga okwa wayimine ekondjelomanguluko momvula yo 1963 mepupi lyoomvula 15 na okwa totopo ongundu yolugodhi monooli omanga ina ninga komanda gwoshitopolwa momvula yo 1977 mepupi lyoomvula 29.
Mbumba okwa popi kutya Nandenga okwa li ha tsu yakwawo omukumo nuuna yakanitha omukumo ote ya lombwele kutya oshiyenditho otashi ya nongele iikulya ya pupo okwa li aluhe ha ningi oonkambadhala. Mbumba okwa pandula Nandenga omolwa iilonga inene a longo pethimbo lyekondjelomanguluko.
Mbumba okwa popi omagumbo ngoka otaga pewa aakondjelimanguluko onga olupandu noonakupewa omagumbo ngoka okwa tegelelwa ya fute yoyene omayakuo gomeya, olusheno oshowo ekuthopo lyiiyagaya.
Okwa popi kutya sigo onena epangelo olya tunga omagumbo geli 299 ga nuninwa aakondjelimanguluko omanga a zimine kutya omusholodondo omule.
Comments
Namibian Sun
No comments have been left on this article